V našej domácej knižnici sme mali dve knihy o Povstaní: od Husáka a Jablonického. Tú od Husáka som nikdy nečítal. O tieto veci som sa začal zaujímať až po roku 1989 a vtedy už Husákovym polopravdám takmer nikto neveril. Z ilegality do povstania. Tam som sa trochu zoznámil s Povstaním aj inak ako nás učili v škole.
Pri príprave povstania a v Povstaní boli komunisti v menšine a vo vačšine bol tzv. občiansky odboj. Ale aj priamo predstavitelia Slovenského štátu ako napr. Imrich Karvaš-prvý guvernér Slovenskej národnej banky, ktorý zabezpečoval Povstanie po finančnej stránke, úloha napr. generála Čatloša-ministra obrany Slovenského štátu je, podľa mňa, sporná. Aj v dosledku prejavu generála Ferdinanda Čatloša v rozhlase 29. augusta 1944 o 19.00 hod. sa muselo začať nepripravené a predčasne.O 20.00 dal Ján Golián rozkaz na boj : „Začnite vysťahovaním“ Neskor bol povýšený na brigádneho generála a viedol Povstanie. Už na začiatku Povstania, po prejave generála Čatloša, boli mnohé jednotky odzbrojemé alebo odmietli bojovať.
Povstanie sice skončilo neúspechom, ale aj tak vydržalo bojovať s Nemcami celé dva mesiace. Mnohí predpovedali, že vydrží niekoľko dní. Hlavný význam tohto činu bol hlavne psychlogický a historický. Bolo to jedno z mála vystúpení Slovákov proti okupantovi v celých dejinách. A istotne najvačším. Je chápané kontroverzne, robili sa zverstva na nemeckej strane aj slovenskej strane. Podľa mňa sa veľmi preceňuje úloha partizánov a podceňuje rola vojakov so Slovenskej armády. Za komunistického režimu tzv. odbojári boli aj takí, ktorí sa aj skrývali po horách alebo v pivniciach a po vojne so seba urobili hrdinov a dostavali tzv. odbojárske. Moj dedo narukoval na základnú vojenskú službu za Slovenského štátu a potom bol odvelený do Sovietskeho zvazu bojovať. Bol až na Kryme, slovenskí vojaci prebehovali na druhú stranu či už k československým jednotkám alebo sovietskym, vačšinou k československým. Zúčastnil sa aj postupu armádneho zboru v Československu, neviem či až do Prahy. Už sa ho nespýtam, už nežije. Ale po vojne nemal nárok na žiadne odbojárske výhody, vlastne bol protištátny živel a bol ešte raz odvlečený do ZSSR a pracoval tam niekoľko mesiacov, asi v kolchoze. Potom sa vrátil domov.
Niekde som čítal o tom, že sa opravuje pamatník na Dukle a hned niekto v diskusii napísal: „Teraz tam bude chodiť Fico klásť vence. Komunistické praktiky sa vracajú. “ To nie sú komunistické praktiky.Tie názory sú dosledkom komunistickej propagandy, ktorá tým, že vyzdvihovala len svoju úlohu sprofanovala celý odboj. Nekomunistický odboj pre ňu neexistoval aj keď bol oveľa silnejší. SNP nebola komunistická akcia.
Všade vo svete si pripomínajú hrdinov 2. svetovej vojny. Choďte sa pozrieť do Londýna ako si tam vážia svojich hrdinov, koľko je tam pamatníkov, sochy generálov, Churchillov hlavný stan ako múzem, a mnoho ďalších múzeí.
Tento deň by mal navždy zostať štátnym sviatkom, aj keď sme to nedotiahli dokonca. Sme veľmi malí, aby sme sa mohli rovnať veľkým národom. Možme sa im vyrovnať, aspoň odvahou. Slovenské národné povstanie je dnes odkazom pre nás všetkých.
Tí, ktorí vtedy bojovali sú naši hrdinovia a nemáme na nich zabúdať. Nie je to komunistický odkaz je to odkaz všetkých, ktorí sa odvážili postaviť na odpor, aj keď vedeli, že možno neprežijú.