Slovensko: Krajina uprostred Európy. Akí sme?!

Keď som chodil na Základnú školu v 80. rokoch minulého storočia, tak sme mali takého učiteľa chémie, ktorý veľmi pekne rozprával o Európskom hospodárskom spoločenstve /predchodca EÚ/.Bola to taká občianska náuka na hodinách chémie. Mňa to už vtedy veľmi zaujímalo, išlo o porovnávanie EHS a RVHP. EHS už vtedy rozmýšľalo o spoločnej mene a otvorených hraniciach, obchode a mnoho z tých vecí už v tých krajinach fungovalo. Pre mňa to bol ako iný svet, my sme potrebovali povolenie aj do ZSSR. Mali sme nejakú vzdialenú rodinu v západnom Nemecku a oni nám hovorili, že si chodia na kávu do Francúzska a nikde žiadne kontroly. Západ bol pre nás  raj na zemi a všetci sme snívali, že sa tam raz dostaneme.

Často komunistická propaganda hovorila, že to je len také pozlátko,  a za tými plnými obchodmi a neónmi je obrovská chudoba, nezamestnaní a bezdomovci. Ale aj tak som o tom západe sníval a doteraz si myslím, že je to lepší systém, ako náš pred rokom 1989. Ale, kapitalizmus tiež nie je dokonalý, a prechádza mnohými krízami. Jedna taká bola aj na konci 80. rokov a revolúcie vo východnej Európe boli vykúpením pre firmy, ktoré nemali  kde vyvážať svoje výrobky. Ekonomické krízy sa v kapitalizme striedajú v periódach vo vačšej alebo menšej miere. Teraz ich máme tiež, a sú asi ešte vačšie ako bežné,  vobec nie je jasné ako to všetko dopadne.

Po strašnej 2. svetovej vojne bola myšlienka zjednotenej a slobodnej Európy veľký projekt. Západná Európa prekvitala a každá krajina do tohto spolku nazerala ako na nejaký raj, a tak sa k zakladajúcim členom pridavali ďalšie a  ďalšie krajiny.Tak je nás teraz 27 a vstúpiť chcú ďalšie. Je to krásna myšlienka spojenej slobodnej Európy, voľný pohyb osob, tovaru, práce, možeme žiť v ktorej časti Európy chceme. Skoro ako USA. Ale može sa z EÚ vytvoriť druhé USA? Nemože.  A kto s tým prišiel, si ani neuvedomuje, že je to koniec Európskej únie. Štáty EÚ sa nikdy nebudú chcieť zriecť svojej suverenity  a stáť sa len nejakou  guberniou. Nemecko nikdy nebude Kaliforniou a Slovensko Arizonou. Sú to národné štáty s vlastným jazykom, nezameniteľnou kultúrou a tvrdo vybojovanou slobodou.Štáty sa skor rozdeľujú, a národy bojujú o svoju nezávislosť, napr. Škóti, Kataláci, Flámi, Valóni, a ešte je plno národov, ktoré nemajú svoju štánosť, ako napr. na Slovensku Rusíni alebo aj Moravania. Ktovie, či niekedy nebudú mať aj oni svoje, podľa mňa oprávnené, požiadavky. Každý národ má mať právo na národné sebaurčenie, tak ako ho dostali aj Slováci

A práve preto, že sme si tú nezávislosť vybojovali, tak by sme ju nemali predať za pár  grošov.  Sme v Eurozóne, firmy ako Volkswagen nemajú dovod odchádzať zo Slovenska. Chcem, aby sme zostali v tomto klube, ako populárne dnes hovoria politici, ale nechcem aby mi ten klub diktoval, čo mám robiť a mojím právom by bolo iba povedať nemecky: JA.

Chcem aby sme si na našom území rozhodovali My a od našich zástupcov, zvolených v slobodných voľbách vychádzala moc na Slovensku.  Aby mi tu nerozhodoval nejaký Nemec alebo Francúz.

Uvedomuje si tu niekto, že sa vlastne Slovensko stáva satelitom Bruselu, tak ako bolo satelitom Berlína alebo Moskvy. Naši politici, by sa tomu mali postaviť. Ale oni robia už len hovorcov Bruselu. Pripravujú nás len na stratu samostatnosti  a strašia krízou. Kríza sa hádam dá vyriešiť, aj bez ceny úplnej  straty svojprávnosti  štátu a národa. Oficiálnym jazykom na Slovensku, by mala byť slovenčina a nie naopak. Na bežné pracovné miesto sa vyžaduje výborné ovládanie nemčiny, angličtiny, podľa toho kto je vlastníkom firmy. Ale sme na území SR, a tu je štátnym jazykom slovenčina. Je to diskriminácia Slovákov na vlastnom území, ktorého sú občanmi. Cudzincom, ktorí ani nie sú naši občania sa musíme prisposobiť. Mal by tam byť nejaký tlmočník, alebo riaditeľmi a vyššími manažérmi Slováci. Nižší manažéri, by už mohli byť prijímaní aj bez perfektnej znalosti cudzieho jazyka. Viem ekonomika je ekonomika,  a my sme chudobní, ale nemali by sme sa úplne poddávať a ponižovať.

Prvýkrát som to zažil pred asi 7 rokmi v Bratislave, kde sa pripravovalo otvorenie veľkého obchodného domu a dorábali sa posledné úpravy. Nejaký nemecký manažér tam vrieskal po nemecky na slovenských robotníkov. Nešlo o to vrieskanie, ale o to, že som si pripadal ako v cudzine ale za slovenské prachy. To už radšej robiť v Nemecku za nemecké peniaze. Ako povedal Bolek Polívka vo filme Dedictví: „Je dva roky po revoluci a Nemci se tu prohánejí jak za války“. Ja sa toho bojím, až sa mi to hnusí. Ja vobec nie som euroskeptik a som za otvorené hranice a slobodnú Európu, ale štáty, by si mali zachovať svoju identitu, a zvrchovanosť. Rozhodovať, čo sa tu deje, by mali ľudia, čo tu žijú a nie niekde vo vzdialených, nič nehovoriacich bruselských inštitúciach.

Už teraz je vidno aký je nezáujem o voľby do Európskeho parlamentu a ako nám tu, podľa mňa, škandálózne rečnil predseda EP o tom ako sú  pre bruselských politikov rozhodnutia parlamentov zdlhavé a stratou času, a chcel nám tvrdiť, že sa musíme vzdať svojej samostatnosti, lebo je kríza.

Kríza je  dnes zaklínadlo na všetko, ktorou chcú dnešní politici zastrieť svoju neschopnosť. Už to, že máme spoločnú menu je prvok, ktorý nás spája. Jedna mena , jedna centrálna banka by tiež mohlo byť, rozpočty nemusime mať spoločné. Aj kraje alebo mestá majú vlastné rozpočty. Ale nikdy ľudia nepríjmu politickú stratu samostnatosti. Prezident USE nebude nikdy prezidentom všetkých Európanov, ale len úradnik z Bruselu.

Bruselskí úradnici by si mali uvedomiť politickú, kultúrnu a jazykovú roznorodosť štátov Európy. Projekt európskeho superštátu je utópia a nemusel, by vobec dobre skončiť. Prečo musíme byť vždy prekvapovaný vačšou a vačšou integráciou? To tam skutočne nemajú nič viac na práci. Nech sa radšej starajú, aby to fungovalo tak ako je to teraz, a viac by sa mali venovať propagácii európskych inštitúcii a  dávať priame prenosy zo zasadnutí EP a EK. Možno, by aj obyčajní ľudia začali chápať EÚ. Rád by som si pozrel zasadnutie EP, a nie len sprostredkovane z tretej ruky, že tam niekde Maďari chcú otvárať Benešove dekréty ,a o dva dni sa dozviem, že tam neboli ani naši europoslanci. To mi vobec nepripadá ako moj parlament. Mimochodom, taká pikoška: Ja som bol na voľbách do EP, ale v Británii a volil som Labour party. Mám slovenské občianstvo ale žil /a vlastne ešte žijem/  v Londýne a využil som právo voliť. Vtedy som si trochu pripadal ako Európan, ale „svojich zástupcov“ nepoznám. Nie som stotožnený s európskou politikou tak , že by som si pripadal ako európsky občan. Som slovenský občan a trochu Londýnčan.

Na záver: United States of Europe je od začiatku zlý projekt a nemá šancu na úspech. Čím skor si to politici uvedomia, tým lepšie. Podajme si všetci ruky, buďme slobodní, rozvíjajme vzájomné vzťahy, spoznávajme sa, obohacujme iné kultúry tým, že žijeme niekde inde. Len sa nesnažme unifikovať. EÚ a EK týmito zmenami obmedzuje slobodu ľudí, a celkovú demokraciu inštitúcií volených ľuďmi. Taký príklad: Rusi tiež možu cestovať po svete, ale bohvieakú  veľkú politickú demokraciu tam nemajú.

Nechceme, hádam, z Európskej únie nejaký totalitný štát, riadený bruselskými byrokratmi. Prepáčte, ale ja si takú integráciu neprosím !!!