Slovensko: Krajina uprostred Európy. Akí sme?!

Vždy keď príde ten dátum 21. august 1968 tak si spomeniem na Karla Kryla. Aj včera večer som si popočúval niekoľko jeho piesní a ten zážitok bol rovnako silný ako vtedy v novembrových dňoch 1989 a doznieval ešte niekoľko mesiacov potom. Ale to bolo už po novembri ale čo pred tým ako sme vnímali august 1968 my Husákove deti v 80. rokoch.

Krásne 80. roky, radostné, všetci sa usmievali, my pionieri sme sa tešili do školy. Robotníci v závodoch oslavovali každý deň a to nie len prácou ale aj vodkou a boli šťastní z radostných zajtrajškov. O politike sa veľmi nehovorilo lebo politika bola rozplynutá do všetkých nás cez komunistickú stranu, pionierske organizácie, SZM, školy, ZVS, Ľudové milície boli len hra pre dospelých nebola to už zdaleka nejaká organizácia. Hymnu ZSSR viem doteraz, lebo nám ju púšťali pri každej príležitosti. So Sovietským zvazom na večné časy a nikdy inak! Nech žije KSČ! Krásne heslá, ktoré už každý bral ako samozrejmosť. My deti na ZŠ sme mali iné starosti. Mali sme radi šport, kupovali sme si Štart a Stadión a boli sme šťastní keď sa možeme v televízii pozerať na Maradonu alebo Platiniho. Nechápal som prečo nechce reprezentovať Lendl, prečo emigroval Matuška, vlastne zdupkal ako nám raz povedal učiteľ Hudobnej výchovy. Boli to pre mňa zradcovia. Nechápal som ako može mať najlepšia tenistka na svete Američanka Martina Navratilova také neamerické meno. Neskor keď prišli videa tak sme na dedine jedno mali a tak sme na obecnom úrade pozerali tie zakázané americké trháky ako Policajná akdémia, Rocky, Rambo, Predátor atď. a boli sme šťastní. Mimochodom z poľským lektorom, lebo Poliaci zahraničné filmy ešte aj teraz ozvučujú jedným hlasom, ktorý hovorí za všetkých. V škole sme sa o politike trochu učili na Občianskej náuke. Poučenie z krízoveho vývoja v strane a spoločnosti po XII. zjazde KSČ. Pekná knižka o kontrarevolúcii, revizionistoch, antikomunistoch, pravičiaroch. Kniha o tom sa to má všetko znormalizovať, čiže dať do normálnyh koľají. Bratská pomoc prišla v pravý čas. My deti na dedine sme už boli skoro znormalizovaný. O nejakých štrajkoch alebo protestov študentov, mládeže od roku 1968 som ja skutočne nič nevedel.

Pre mňa bol rok 1989 skutočne šokom. A príjemným. Až tam spoznal, kto je to Kryl, Havel, po kom sú pomenované Dubčekove rohlíky, v kine sme boli na film Barbar Conan, ktorý mal v USA premiéru v roku 1980. My v roku 1989 sme sa tešili. O všetko sa hovorilo. Slávny tajný prejav Miloša Jakeša sme mohli pozerať vo výkladoch obchodov. Ľudia sa úprimne smiali z ešte nedávno najsilnejšieho muža v štáte. Emigranti prichádzali domov a boli vítaní ako hrdinovia. Grigorov, Šťastný… Začalo sa podnikanie a každý kto bol podnikateľ hneď mal červené sako a hneď bol váženým a bohatým človekom. Podnikatelia potom dostali veľkú požičku, ktorú vtedy nevracali. Brali si na faktúry tovar, ktorý potom neplatili. Krásna doba.

Ľudia o tej politike ešte veľmi nevedeli, lebo sa  to nemal kde naučiť. U nás skutočná demokracia nikdy nebola ani za 1.ČSR. Všetci sme doverovali ľúbivým rečiam politikov. Zvolili sme si ľudí, ktorí nás presvedčili, že najlepšie nám bude bez tých Čechov, ktorí nás len zotročujú a nikto nás vo svete nepozná. A tak vznikla Slovenská republika.

Mám rád SR ale štve ma na nej mnoho vecí. Že si nevieme poriadne veci, že na veľa veci kašleme, je nám to asi jedno. Šport: košický všešportový areál neexistuje, tehelné pole neexistuje, skokanské mostíky v Tatrách neexistujú, cyklistická dráha v Bratislave neexistuje. Hádam ešte niečo existuje Kultúra sa už trochu pohla dopredu a bude to hádam lepšie. Politika: Politici riešia veci, ktoré ľudí veľmi nezaujímajú. Technické veci ako koľko bude mať NR SR poslancov, nech to zostane tak ako to je. Nová ústava je blbosť na entú. Že už ju máme 20 rokov to už mi neviem aký vek. USA ma ako dlho svoju a ni ich to nenapadne, majú dodatky, ale Ústava je symbol štátu….

Včera som pozeral Československý filmový týždenník z augusta 1968 aj s dobovým českým komentárom a bolo to tragické. Pozerať a počúvať to. Ten redaktor istotne za normalizácie nebol plný radosti alebo emigroval. Bola to okupácia ako za vojny.

Poučenie z roku 1968. Takú knižku by sme potrebovali a mala by byť ako povinné čítanie na školách!